Odpovede pána riaditeľa Ing. Jána Vettera

Ing. Ján Vetter učiteľ, riaditeľ školy

1. Prosím, predstavte sa niekoľkými vetami!

Pochádzam z Pohronského Ruskova, tam som chodil do základnej školy, potom som pokračoval v štúdiu na Priemyslovke. Po maturite som sa prihlásil na štúdium na  Vysokú školu technickú v Bratislave (dnešná Slovenská technická univerzita), na jej Strojnícku fakultu, po skončení ktorej som sa vrátil na svoju strednú školu ako učiteľ odborných predmetov. Od roku 2002 zastávam na nej funkciu riaditeľa. Som ženatý, moja manželka bola tiež študentkou Priemyslovky, z mojich dvoch detí syn ukončil tiež túto školu.  Môj vnuk, hoci je len poldruharočný, svojím rozvíjajúcim sa technickým cítením mi dáva nádej, že bude pokračovať v rodinnej tradícii.

 

2. Ako ste boli/ste vo vzťahu s Priemyslovkou a aké posolstvo ste dostali od školy?  

Ako som vyššie spomínal, s Priemyslovkou mám kontakt od roku 1979. Spočiatku ako jej študent, od roku 1988 som bol jedným z jej učiteľov, od roku 2002 som jej riaditeľom. Ako študent som od svojich učiteľov dostal do vienka predovšetkým základy technického myslenia, precíznosti a požiadavky na presnosť, ale pre mňa boli dôležité aj spoločenskovedné predmety, prostredníctvom ktorých sme mali možnosť nazrieť do sveta literatúry, jazykov alebo histórie.   

 

3. Na ktorý z ročníkov/ na ktorú z tried najradšej spomínate?

Mojím obľúbeným učiteľom je István Szabó. On bol mojím triednym učiteľom a mnohí sme mali pocit, že ním sme získali akoby ešte jedného otca. Veľmi na mňa zapôsobilo jeho myslenie, jeho priamosť, pedagogický takt, prístup k študentom. Aj dnes, 40 rokov po ukončení štúdia, sa dokážeme na každoročne organizovaných pomaturitných stretnutiach veľmi dobre porozprávať.  

Ako učiteľ, triedny učiteľ, samozrejme, rád spomínam na svoje štyri triedy, z ktorých každá bola niečím výnimočná. V prvej z nich som bol triednym učiteľom len šesť mesiacov, ale do tejto role som skočil šesť mesiacov pred maturitou, pravdepodobne preto bol tento vzťah taký intenzívny. Potom moja druhá trieda sa stala mojou skutočne „prvou“ triedou, pričom s nimi sme dostali štyri roky na to, aby sme sa navzájom spoznali. Oni mi boli vekovo stále blízki a toto obdobie je pre mňa pamätné aj preto, že vtedy sa mi narodila dcéra. Môj syn sa narodil na začiatku ďalšej mojej triedy, takže som ju mohol zvládať nielen ako pedagóg, ale aj so skúsenosťami otca dvoch detí. A študenti v mojej štvrtej triede boli vo veku mojich detí – bolo zaujímavé sledovať na sebe zmenu mojich postojov.   

 

4. Čo bol Váš obľúbený predmet? /Ktoré predmety ste vyučovali?

Mojimi obľúbenými predmetmi boli matematika a mechanika. Pravdepodobne kvôli logike, ktorá v nich je, kvôli čistému mysleniu – a, samozrejme, kvôli učiteľom, ktorí predmet vyučovali. Matematiku učila pani učiteľka Vinczeová veľmi príjemným štýlom, ale učiteľ  György Oláh zohrával tiež veľkú úlohu v mojom vzťahu k matematike. On viedol matematický krúžok na veľmi vysokej úrovni.   

Mechaniku učil môj triedny učiteľ, István Szabó. O tom, do akej miery úspešne, svedčí aj fakt, že sám od úplného začiatku učím tento predmet, dokonca aj teraz, vo funkcii riaditeľa patrí medzi moje obľúbené predmety. Okrem toho, samozrejme, počas predchádzajúcich rokov som učil rôzne strojárske predmety – technické kreslenie, strojársku konštrukciu, počítačové kreslenie.

 

5. Aká je Vaša najmilšia spomienka súvisiaca s Priemyslovkou?

Rád spomínam na svoj príhovor pri rozlúčkovej slávnosti na terase pred šatňami telocvične – a nielen preto, že to bol môj posledný deň na Priemyslovke. Bolo fajn vidieť takmer tisíc ľudí tvoriaci dav študentov deviatich absolventských tried, ich sprevádzajúcich rodičov, učiteľov. Bol to pocit, ktorý pohládza dušu, že som mohol byť členom takej veľkej komunity.    

Ako učiteľ, riaditeľ, mám veľmi krásne spomienky na prvé stretnutie zlatých maturantov. Prvýkrát sme stretnutie študentov, ktorí ukončili štúdium pred 50 rokmi, zorganizovali v roku 2005. Bolo dojímavé vidieť babičky a dedkov vo veku okolo sedemdesiatky, ako náhle omladli do veku stredoškolských mladíkov, ktorí na seba hľadia s rovnako iskrivými očami ako dnešní študenti. Atmosféra týchto stretnutí je odvtedy podmanivá.  

 

6. Prečo je dobré byť priemyslovákom?

Je dobrý pocit patriť do takej veľkej, pestrej rodiny. V rôznych oblastiach života sa stretávam s priemyslovákmi a akonáhle vyjde najavo toto „príbuzenstvo“, okamžite sa vynorí množstvo spoločných tém, a to aj napriek možnému vekovému rozdielu.   

 

7. Komu ďalšiemu by ste postúpili vyššie uvedené otázky?

Chcel by som požiadať svojho niekdajšieho triedneho učiteľa, Istvána Szabóho, profesora Kolomana Vinczeho, docenta na dôchodku, a Attilu Matuseka, herca Jókaiho divadla, aby pokračovali v započatom príbehu a odpovedali na naše otázky...