1. Prosím, predstavte sa niekoľkými vetami!
Volám sa Attila Győry, momentálne žijem so svojou rodinou v Dunajskej Strede. V rokoch 1981 až 1985 som bol žiakom komárňanskej priemyslovky. Po jej ukončení som sa stal dunajským lodníkom, bola to moja túžba aj cieľ. Keď som sa po 8 rokoch námorníctva konečne stal kormidelníkom a neskôr kapitánom, všetku moju radosť pohltila juhoslovanská vojna. Lodníctvo sa na dlhé roky zastavilo a bol som nútený zmeniť svoje povolanie...
V mojej aktívnejšej etape spisovateľa som písal súčasné romány, vyšlo 5 mojich kníh. Píšem neustále, no už nie som tak činný v literárnej tvorbe – venujem sa iným aktivitám. Vďaka svojej literárnej činnosti som sa dostal do sveta kníh a stal som sa manažérom vydavateľstva... Momentálne som vedúcim organizácie „Családi Könyvklub“. Je to spoločnosť zaoberajúca sa predajom kníh, prakticky je lídrom na trhu v tomto segmente. Medzi moje záľuby patria čítanie, plachtenie, cestovanie...
2. Ako ste vo vzťahu s priemyslovkou a aké posolstvo ste dostali od školy?
Môj otec bol tiež priemyslovákom a vyrastal som v atmosfére neustálych „narážok” na to, že všetko pramení z priemyslovky. Ak nie je priemyslovka - nie je život. Potom to osud (Kde bolo, tam bolo…) zariadil tak, že som sa na školu dostal aj ja... Samozrejme, náhodou...
3. Kto bol Vaším obľúbeným učiteľom? Prečo?
Veľa som o tom premýšľal. Verím, že pri spätnom pohľade nielen ja, ale aj ostatní spolužiaci našej triedy zastávajú názor, že za veľa vďačíme našej triednej učiteľke, pani Viole Kissovej, ktorá to ani napriek našej neustálej rebélii s nami nikdy nevzdala. Držala triedu pohromade – po rokoch „dozrievania“ to už vidím úplne jasne. Ako humánne založená učiteľka sa usilovne snažila „uhládzať“ naše rozličné predstavy o živote. Viedla nás k tomu, aby sme sa neupínali iba na odborné poznatky, ale stali sa otvorenými aj pre svet okolo nás: aby sme chodili do divadla, učili sa jazyky ... Ale najväčším esom bol pán učiteľ Štefan Szabó, ktorého sme sa spočiatku báli, kolovala o ňom aj legenda ... Keď sa zlostil a svojím hromovým hlasom na nás vykríkol, bolo to horšie ako dostať päťku. Učil nás fyziku, strojárstvo, mechaniku, technické kreslenie – s geniálnou precíznosťou. Bol UČITEĽOM v mojom živote.
4. Ktorý bol Váš obľúbený predmet?
Strojárstvo a technické kreslenie .... i napriek tomu, že v prvom ročníku som takmer prepadol z mechaniky a v druhom ročníku som – ako odsúdený na smrť – čakal na pána učiteľa Štefana Szabóa, ktorý ma určite opäť roztrhá v zuboch, a bol som si istý tým, že u neho neprejdem ... A zázračným vplyvom pána učiteľa, zo žiaka – motáka, ktorému to nepáli, sa cez strojárstvo a technické kreslenie odrazu stal zrazu rozmýšľajúci študent chápajúci súvislosti medzi technickými poznatkami a neuveriteľným spôsobom „prebudený“. Skoro som dostal infarkt, keď som začul dilemu pán profesora: Akú známku, jednotku či dvojku mi dať na vysvedčenie na konci druhého ročníka?
5. Aká je Vaša najmilšia spomienka súvisiaca s priemyslovkou?
PRIEMYSLOVKA. Je to celistvý blok. Ťažko by sa vyťahovala konkrétna chvíľka z hustého diania v ňom. Je to ako pýtať sa mimozemšťanov doma, vo IV. galaxii, aké je to byť na Zemi? Aké sú ich najkrajšie spomienky? Ako by odpovedali naši inteligentní mimozemskí priatelia? Asi, že: ZEM – tak kompletne... Aj pre mňa – PRIEMYSLOVKA – tak vcelku (od A po Z).
6. Prečo bolo dobré byť priemyslovákom?
Priemyslovka sa podpísala pod našu príslušnosť.
Boli sme (aj my) iní (na začiatku príbehu). Netuším, či to zapríčinil duch školy, ale predtým, keď som bol mladší, mi otcove príbehy o priemyslovke vždy vyčarili úsmev na tvári. Teraz, keď začujem slovo „priemyslovka“, srdce mi začne tĺcť silnejšie.
Nesmelý vánok životného pocitu – priemyslovka – nás bez toho, aby sme si to všimli, postupne prevychovala...
Stačí, keď poviem, že dodnes píšem „priemyslováckym“ štýlom, teda tým charakteristickým technickým písmom, ... a ak zbadám text napísaný v podobnom duchu, hneď viem, že to tiež písal priemyslovák, identifikujem ho okamžite podľa tohto „parametra“ ako iní podľa „farby pleti“...
... a smejeme sa, okamžite sa po 1-2 otázkach spoznávame, naše priateľstvo sa ihneď vytvorí aj v prípade veľkého rozdielu rokov štúdia na priemyslovke...
Pretože sme boli/sme priemyslováci.
Životný pocit.
7. Komu ďalšiemu by ste postúpili vyššie uvedené otázky?
Odporúčam môjho bývalého spolužiaka Miklósa Érseka. Miklós išiel nedávno do výsluhového dôchodku ako policajný plukovník. Ale, samozrejme, stále žije aktívnym životom... Je dostatočne zaujímavou osobnosťou, oslovme jeho.