1. Prosím, predstavte sa niekoľkými vetami!
Volám sa Attila Matusek, pracujem ako vedúci Štúdiovej scény Gézu Benkő v Jókaiho divadle v Komárne. Maturoval som v roku 2011 na Strednej priemyselnej škole v Komárne na odbore elektrotechnika. Vysokoškolský diplom z herectva som získal v Kaposvári, pričom aktívne pracujem aj ako režisér.
2. Aký ste mali s priemyslovkou vzťah a s akým posolstvom ste odchádzali zo školy?
To najdôležitejšie, čo mi priemyslovka dala, je reálne myslenie a praktické riešenie problémov. Nemal som žiadne ťažkosti s elektrotechnikou, ale v maturitnom ročníku som si uvedomil, že chcem ísť inou cestou. A budova divadla bola oproti ...
3. Kto bol Vaším obľúbeným učiteľom? Prečo?
Nedokázal by som vyzdvihnúť iba jednu osobu, jediného môjho učiteľa. Každý istým spôsobom prispel k tomu, čomu sa v súčasnosti venujem. Pani Márta Nagy ako učiteľka maďarčiny, pani Timea Mészáros ako angličtinárka. Učitelia pán Alexander Szabó a pán Peter Szajkó zanechali vo mne stopu svojou povahou aj myslením. Ich hodiny neboli iba o preberanej látke, ale aj o hľadaní súvislostí. Možno práve tento komplexný pohľad ma neskôr viedol k režírovaniu.
4. Ktorý bol Váš obľúbený predmet?
Rozhodne by som nechcel vyzdvihnúť predmet, ale divadelný krúžok, ktorý viedol "Jóskabá", pán József Kiss Péntek. On a krúžok VISZTA boli pre mňa kľúčovými počas rokov strávených na priemyslovke.
5. Aká je Vaša najmilšia spomienka súvisiaca s Priemyslovkou?
Chcel by som vypichnúť dve z nich, ktoré sú však úplne odlišné. Prvou je náš úspech po predstavení Hair, keď sme získali potlesk publika ako na rockovom koncerte. Druhou bol moment, keď som prvýkrát v živote úspešne zapojil alternatívny spínač a časovač v laboratóriu pána profesora Hrabovského. Obidva pocity boli úplne odlišné, ale pri oboch som cítil návaly eufórie.
6. Prečo bolo dobré byť priemyslovákom?
Byť priemyslovákom je životný pocit. V Komárne to vedia všetci, súčasní i bývalí priemyslováci. Veľa ľudí si mohlo myslieť, že som na nesprávnom mieste, pretože ma viac zaujímali humanitné predmety a divadlo. I napriek tomu som cítil, že som na škole správne. Možno, že vo mne žije silné menšinové ja, ktoré chce vždy bojovať. Na priemyslovke som sa naučil aj to, že nič nie je nemožné (iba delenie nulou).
7. Komu ďalšiemu by ste postúpili vyššie uvedené otázky?
Ervínovi Horesnyikovi. Pred niekoľkými rokmi som natrafil na článok na niektorom spravodajskom portáli o tom, že Ervín získal rôzne ceny ako fotograf prírody. Mali sme spoločné vystúpenie na stužkovej slávnosti. Vyhľadal som jeho profil a žasol som, aké unikátne a profesionálne fotografie zhotovuje.