1. Prosím, predstavte sa niekoľkými vetami!
Volám sa Miklós Érsek, narodil som sa v Dunajskej Strede, momentálne žijem so svojou rodinou v neďalekej obci Vydrany. V roku 1985 som maturoval na Strednej priemyselnej škole v Komárne na odbore strojárstvo. Vysokoškolský diplom strojného inžiniera som získal na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Po ukončení svojich vysokoškolských štúdií som takmer 20 rokov pôsobil ako vyšetrovateľ Kriminálneho oddelenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dunajskej Strede. Tu som sa venoval najmä vyšetrovaniu nehôd a trestných činov hospodárskeho charakteru, odkiaľ som pred 9 rokmi odišiel do výsluhového dôchodku. V súčasnosti pracujem na stanici technickej kontroly, kde testujem technickú spôsobilosť motorových vozidiel.
2. Ako ste vo vzťahu s priemyslovkou a aké posolstvo ste dostali od školy?
O priemyslovke som sa dozvedel od môjho staršieho priateľa, ktorý bol tiež priemyslovákom. Môj vzťah skôr k predmetom vecného charakteru ma viedol priamo do priemyslovky; čas ukázal, že to bola veľmi správna voľba.
3. Kto bol Vaším obľúbeným učiteľom? Prečo?
Je to veľmi ťažká otázka, keďže každý môj učiteľ zanechal vo mne/v nás trvalé "stopy" svojím charakterom, odbornosťou i humorom. Ak by som mal predsa len vyzdvihnúť niekoho, tak by som spomenul meno našej triednej učiteľky, pani Violy Kissovej. Za tie spoločne strávené roky dokázala stmeliť našu triedu do pevného spoločenstva, čo si pri spätnom pohľade vyžiadalo obrovskú energiu. Ďalej by som uviedol meno pána Štefana Szabóa, ktorý vyučoval väčšinu odborných predmetov. Bol učiteľom s veľkým odhodlaním, človekom, ktorý vzdelával už len svojou existenciou. Študentov vychovával tak, že svojím samotným správaním vzbudzoval rešpekt.
4. Ktorý bol Váš obľúbený predmet?
Asi najviac sa mi páčili odborné predmety, moji učitelia mali množstvo odborných vedomostí a vedeli látku zrozumiteľne odovzdať, čím poskytli výborný teoretický základ aj pre moje následné vysokoškolské štúdium. Ďalej by som rád spomenul hodiny telesnej výchovy pod vedením pána učiteľa Štefana Baráka. Mal obrovský zmysel pre humor a žiaci mali pocit, že jeho hodiny sú výborné preto, lebo poskytujú osvieženie nielen po fyzickej, ale aj duševnej stránke.
5. Aká je Vaša najmilšia spomienka súvisiaca s priemyslovkou?
Spomedzi svojich najmilších spomienok by som rád spomenul spoločné programy triedy, lyžiarsky výcvik, návštevy divadla v Budapešti, triedne výlety a, samozrejme, stužkovú. Všetky pre mňa znamenajú trvalé zážitky, tieto aktivity spojili dohromady celý kolektív triedy.
6. Prečo bolo dobré byť priemyslovákom?
Po štyroch spoločne strávených školských rokoch sa náš kolektív premenil na veľkú rodinu rôznorodých spolužiakov, s ktorými sa pravidelne stretávame a dodnes si pripomíname naše spoločné nezabudnuteľné zážitky. K tomuto boli, samozrejme, potrební aj moji fantastickí pedagógovia, ktorí ma nielen učili, ale aj vychovávali, naučili ma samostatnosti, racionálnemu mysleniu. V priemyslovke sa zrodili skutočné priateľstvá, ktoré obstáli aj v skúškach života i času.
7. Komu ďalšiemu by ste postúpili vyššie uvedené otázky?
Na zodpovedanie položených otázok by som chcel odporučiť moju bývalú spolužiačku, pani Violu Karácsonyovú, zároveň kolegyňu v čase začiatku mojej policajnej kariéry. V tom období pracovala ako referentka opatrovateľského oddelenia, neskôr sa stala úspešnou vedúcou obchodu jedného reťazca zaoberajúceho sa predajom oblečenia.