1. Prosím, predstavte sa niekoľkými vetami!
Narodil som sa v Komárne, v roku 2000 som maturoval na priemyslovke, v roku 2006 som absolvoval Slovenskú technickú univerzitu v Trnave. Potom som 7 rokov pracoval v závode na výrobu bicyklov Kenzel v Hurbanove. Momentálne pracujem pre spoločnosť InterCad v Komárne ako konštruktér lodí. V rokoch 2005 a 2013 som sa po stopách Ármina Vámbéryho vydal na cyklistický zájazd do Strednej Ázie. O cestách na bicykli som napísal aj knihy (Cyklistický derviš, Tretia cesta). V poslednom čase pestujeme cyklistiku spoločne so svojimi dvoma synmi, dcérou a manželkou. Vo svojom voľnom čase pracujem ako poslanec mestského zastupiteľstva v prospech Komárňanov.
2. V akom vzťahu ste boli s priemyslovkou, čo Vám naša škola dala?
S priemyslovkou som bol v kontakte 4+2 roky. Prvé dva roky mojich vysokoškolských štúdií sa totiž realizovali tiež v Komárne, až neskôr som sa dostal do Trnavy. Toto malo veľkú výhodu v tom, že moji bývalí učitelia, s ktorými sme už mali kamarátske vzťahy, ma naďalej vyučovali v priestoroch priemyslovky. Počas týchto 6 rokov som sa zoznámil s detailmi kovoobrábania a so všetkými odvetviami strojárstva. Odborné znalosti a praktické skúsenosti získané v Komárne dokázali moji učitelia v Trnave prehĺbiť iba mierne.
3. Kto bol Vaším obľúbeným učiteľom? Prečo?
Medzi mojich obľúbených učiteľov patrili páni profesori János Vetter a Péter Pinke. S Jánosom sme konzultovali viac počas príprav na maturitné skúšky, v jeho osobe som spoznal veľmi ochotného a férového človeka. Logika jeho myslenia, podobne ako zákony mechaniky, sa dali presne sledovať. Péter nás učil technológiu materiálov tak na priemyslovke, ako aj počas prvých dvoch rokov univerzitného štúdia. Svojím pestrým vyjadrovaním a jemne ladeným humorom vždy spríjemnil vyučovacie hodiny.
4. Ktorý bol Váš obľúbený predmet?
Praktické hodiny v dielňach boli moje obľúbené, tu sa teória zrazu stala zrozumiteľnou. Myslím si, že toto je skutočná sila priemyslovky. Dodnes nemám rád „suchú" teóriu. Myslím si, že geografiu i históriu je možné pochopiť iba prostredníctvom cestovania. To isté platí pre zváranie, frézovanie, sústruženie alebo kovanie. Len čo si študent niečo vyskúša, pojmy a súvislosti sa mu v mysli okamžite vyjasnia. Mnohé z mojich skúseností pramenia z praktických hodín, kde nám učitelia umožnili rozvinúť sa, najmä vtedy, keď z dielne odišli.
5. Aká je Vaša najmilšia spomienka súvisiaca s priemyslovkou?
Z množstva príhod ani neviem, ktorú mám spomenúť, keďže na priemyslovke som sa stal dospelým. S odstupom času 20 rokov ostalo vo mne iba to dobré. Možno by som vyzdvihol jeden vtipný moment. V našej triede panoval zvyk nazývaný, „operovanie“. Vybrali sme si spolužiaka, ktorého sme položili (použil som jemný výraz) do ležiacej polohy na lavicu (prisahám, nechal sa) a my sme mu pokreslili brucho. Ja som takto „ležal" iba raz, po jesennej poľnohospodárskej brigáde. Vtedy sa spolužiaci rozhodli pokresliť mi brucho obrovskou repou, ktorú sme priniesli z brigády. Uprostred tejto aktivity vošiel do triedy pán riaditeľ a okamžite nás zvolal do svojej kancelárie. Prípad sa uzatvoril ústnym napomenutím riaditeľa. Dnes už aj táto príhoda patrí do kategórie mojich obľúbených spomienok.
6. Prečo bolo dobré byť priemyslovákom?
Do strojníckej triedy chodili takí istí chlapci, aký som bol aj ja. Neboli zásadné rozdiely ani v pôvode rodičov, ani v našej výchove. Preto sme boli veľmi dobrí kamaráti, tieto vzťahy pretrvávajú dodnes. Nebolo u nás cítiť žiadnu nesúdržnosť či nadradenosť. Práve naopak, vždy sme sa dokázali spojiť. Dnes si tieto cnosti cením ešte viac.
7. Komu ďalšiemu by ste postúpili vyššie uvedené otázky?
Ostaňme pri športe. Chcel by som požiadať Róberta Szayku, ktorý je výnimočnou osobnosťou v športe kempo. Robi odviedol veľký kus práce, aby sa kempo, v ktorom je on sám majstrom sveta, stalo známym zápasníckym športom registrovaným aj na Slovensku.