1. Prosím, predstavte sa niekoľkými vetami!
Volám sa Richard Nagy. Narodil som sa v Komárne, v minulom storočí... Maturoval som na Strednej priemyselnej škole v Komárne na odbore strojárstvo v roku 1995, svoj vysokoškolský diplom som získal v roku 2007 na Námornej akadémii v Poľsku. V podstate som sa chcel zaoberať lodníctvom už od svojich 3 rokov. Samozrejme, nechýbali ani “záchranné” riešenia povolania, ako napríklad pilot alebo automobilový pretekár. V roku 1998 som začal pracovať ako námorník pre českú lodnú spoločnosť. V roku 2009, pokračujúc vo svojej kariére, som pôsobil vo funkcii 3. dôstojníka pre nemeckú lodnú spoločnosť, 1. dôstojníkom som sa stal v roku 2012, kapitánom v roku 2016. Aj v súčasnosti zastávam pozíciu kapitána nákladných lodí, „plaviac sa“ po všetkých moriach sveta.
2. Ako ste vo vzťahu s priemyslovkou a aké posolstvo ste dostali od školy?
Keďže som odmalička vedel, čím sa chcem stať v budúcnosti, bol som si vedomý toho, že na dosiahnutie svojho cieľa budem potrebovať stredoškolské vzdelanie. Hlavné posolstvo, čo som si z priemyslovky odniesol do "veľkého" života, je to, že úskalia je potrebné prekonať a problémy je potrebné vyriešiť. Tieto zásady mi boli nesmiernou pomocou pri dosahovaní môjho cieľa, držím sa ich aj dodnes.
3. Kto bol Vaším obľúbeným učiteľom? Prečo?
Mojím obľúbeným učiteľom bol ten, ktorý s nami počas štyroch rokov „mal“ iba 1-2 hodiny. A teraz už vážne, myslím si, že je zriedkavé, aby žiak mal svojho obľúbeného učiteľa. Možno to tak vnímam len ja, pretože každý, kto ma pozná, vie, že ani zďaleka som nebol „ukážkový" študent. Škola bola pre mňa iba povinnou jazdou. Ak by som mal predsa len vyzdvihnúť jedného učiteľa, moja voľba by padla na môjho triedneho učiteľa, pána Istvána Langschadla. Bol to on, kto mi celý čas veril, že dokážem viac, a snažil sa ma nasmerovať na tú správnu cestu. Ďakujem mu za to!
4. Ktorý bol Váš obľúbený predmet?
Mojimi obľúbenými boli jednoznačne triednické hodiny, pretože som sa na ne nemusel pripravovať. Mohol by som tiež povedať, že angličtina alebo technické kreslenie, ale nechcem nikoho oklamať. Koľko študentov chodí do triedy a očakáva, že budú skúšaní ústne či preverovaní v písomnej forme?
V Poľsku, počas mojich rokov štúdia na univerzite, som sa niekoľkokrát zamyslel nad tým, prečo som sa predtým iba „šetrne“ pripravoval na hodiny a nevenoval som viac pozornosti výkladu? Pomohlo by mi to určite v mojom následnom vysokoškolskom vzdelávaní. Vďaka povahe mojej práce sú matematika, statika, dynamika a angličtina organickou súčasťou môjho života aj dnes.
Samozrejme, teraz by som si rád opätovne sadol do stredoškolských lavíc. S istotou viem tvrdiť, že by som dával oveľa väčší pozor na hodinách, a určite by som mal aj svoje obľúbené predmety, napríklad matematiku alebo dynamiku. Bol by som medzi prvými, ktorí by sa odvážili opýtať, ak by bolo niečo nejasné. Existuje veľa predmetov, ktoré sa ťažko učia, ale keď pochopíme podstatu vysvetľovaných poznatkov, tak nebudeme mať potom s tým problém.
5. Aká je Vaša najmilšia spomienka súvisiaca s priemyslovkou?
Moje obľúbené spomienky na priemyslovku sú triedne výlety, stužková slávnosť a, samozrejme, moment, keď som vychádzal z brány školy s maturitným vysvedčením. Život je taký, že kým jedni pochodujú na popredných miestach, iní blúdia na konci radu. V tom čase som mal pocit, že ja sa na začiatku tohto pomyselného radu nenachádzam. Veľmi veľa mojich spomienok sa spája s päťminútovými prestávkami, keď som sa snažil dobehnúť neriešené domáce úlohy alebo prípravu na ďalšiu hodinu.
6. Prečo bolo dobré byť priemyslovákom?
Naša trieda bola vynikajúcim a súdržným spojenectvom. Každý človek je iný, takisto nemožno nájsť ani dvoch rovnakých žiakov. Mohol by som písať, že to bolo dobré pre výborné hodiny a dielenskú prax, možno aj to, že mi škola roztvárala oči, ale povedzme si to úprimne! Keď sedíme v školských laviciach, často čakáme len na to, aby sa ozvalo to „oslobodzujúce“ zvonenie. Škola nám poskytuje príležitosť a je iba na nás, či ju prijmeme a ako nadviažeme na získané vedomosti. I napriek všetkému, keď mi na stužkovej pripli na hruď stuhu, bol som hrdý na to, že som priemyslovákom! A je tomu tak dodnes!
7. Komu ďalšiemu by ste postúpili vyššie uvedené otázky?
Dozvedel som sa, že v rodine priemyslovákov sa nachádzal mladý kapitán lode, ktorý sa počas svojho života zaoberal mnohými vecami, no už dlhší čas „nevesluje“ na rozbúrených vodách, ale na vlnách literatúry. Mojím kandidátom na ďalšiu reportáž je pán Attila Győry, ktorý podniká v oblasti distribúcie kníh, želal by som si, aby aj on zodpovedal vyššie uvedené otázky.