1. Prosím, predstavte sa niekoľkými vetami!
Narodil som sa na jeseň roku 1987. Pochádzam z Gabčíkova nachádzajúceho sa na Žitnom ostrove. V roku 2003, po absolvovaní Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským Lászlóa Amadea, som pokračoval v štúdiu na Strednej priemyselnej škole strojníckej a elektrotechnickej v Komárne (SPŠSE) v odbore elektrotechnika. Som hrdý na to, že v roku 2007 som úspešne zmaturoval a zároveň som získal plaketu SPŠSE. Ako hrdý priemyslovák som si poznatky a vedomosti získané na škole ďalej rozširoval na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, najprv v bakalárskom štúdiu v odbore priemyselná informatika. V inžinierskom a doktorandskom štúdiu som pokračoval na Ústave robotiky a kybernetiky na univerzite, ktoré som ukončil s vyznamenaním, v roku 2012 s cenou dekana, resp. 2015 s cenou rektora. Po úspešnej obhajobe dizertačnej práce som pokračoval v technickej kariére na Chalmers University of Technology vo Švédsku, kde som sa v rokoch 2015 až 2019 podieľal na niekoľkých medzinárodných priemyselných a výskumných projektoch a pôsobil som na rôznych pozíciách. Vo Švédsku sa narodil aj môj prvý syn. Neskôr, v roku 2019, sme sa s manželkou a dieťaťom vrátili na Slovensko, kde ma život obdaroval druhým synom. Doma som sa zamestnal v podniku Vodohospodárska výstavba š.p. v Gabčíkove, kde v súčasnosti zastávam pozíciu vedúceho Oddelenia merania, regulácie a automatizácie vodných elektrární a zodpovedám za všetky riadiace, regulačné a meracie systémy. Okrem toho som stále vedeckým pracovníkom na Ústave robotiky a kybernetiky Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
2. V akom vzťahu ste boli s priemyslovkou a čo Vám naša škola dala?
Viacerí členovia našej rodiny, vrátane môjho otca, sú komárňanskí priemyslováci. Na rodinných stretnutiach sa často hovorilo o priemyslovke a priemyslováckych rokoch, takže už odmalička mi bolo jasné, že budem tiež priemyslovákom. Tak sa aj stalo. Pri voľbe stredných škôl som si podal prihlášku iba na komárňanskú SPŠSE, kde ma prijali bez prijímacích skúšok. Na jeseň roku 2003 som sa teda stal „priemyslovákom“ aj ja. Často mi rezonovalo v ušiach, že byť priemyslovákom nie je študentský status, ale životný pocit. Môže na tom byť niečo pravdy, keďže priemyslovka ma - ako aj iných - naučila logickému a technickému mysleniu, pragmatickému riešeniu problémov, čo môže byť pre každého užitočná pomôcka vo svojej kariére po celý život. Ako odborného asistenta na vysokej škole ma tiež zaujal vynikajúci inžiniersky prístup a logickejšie myslenie študentov prichádzajúcich z lavíc stredných odborných škôl. K tomu všetkému mi škola poskytla množstvo šťastných spomienok, priateľstvá, ktoré sa tvorili počas spoločných rokov štúdia/bývania na internáte, ako aj sieť známostí. Denno-denne sa stretávam s priemyslovákmi na každom úseku života, s nimi sa okamžite, ako sa hovorí, naladíme na jednu strunu.
3. Kto bol Vaším obľúbeným učiteľom? Prečo?
Mal som niekoľko obľúbených učiteľov. V každom prípade by som rád spomenul pána učiteľa Szajkó Pétera a pani učiteľku Adriannu Mezeiovú. Obaja vyučovali odborné predmety a svojimi výbornými znalosťami, zaujímavými výkladmi a tým, že som sa na nich mohol kedykoľvek obrátiť s akýmikoľvek otázkami, veľkou mierou prispeli k mojim neskorším úspechom nielen na vysokej škole, ale aj v každodennom živote. Ďalej by som rád spomenul pána profesora Istvána Tótha, vďaka ktorému som si matematiku obľúbil do takej miery, že som sa nebál pokračovať v akademickej dráhe a získať doktorát z aplikovanej matematiky v kybernetike. S istotou môžem tvrdiť, že za veľa vďačím svojim vynikajúcim učiteľom na priemyslovke. Vďaka nim, mojej rodine a priateľom som sa stal tým, kým som dnes.
4. Ktorý bol Váš obľúbený predmet?
Tak ako som mal niekoľko obľúbených učiteľov, mal som aj niekoľko obľúbených predmetov. Už som písal, že matematika bola jedným z nich, no mal som veľmi rád aj počítačové systémy, automatizáciu a programovanie. Okrem odborných predmetov som si obľúbil aj hodiny maďarského jazyka a literatúry, ktoré sa stali nezabudnuteľnými vďaka pani profesorke Beáte Kómárovej.
5. Aká je Vaša najmilšia spomienka súvisiaca s priemyslovkou?
Mojou obľúbenou spomienkou priemyslováka sú tie štyri roky strávené v škole a školskom internáte. Bolo by ťažké vyzdvihnúť jedinú spomienku, pretože iba jej vyrozprávanie by mohlo naplniť aj knihu. Spomenul by som iba niekoľko kľúčových slov: Industria Duo; Maturitbeach; príklepová vŕtačka, G. Môžem smelo vyhlásiť, že jednou z najdôležitejších etáp v živote človeka je dospelosť. Dodnes si pamätám, aký som bol nesmelý, keď som sa po základnej škole prvýkrát dostal do mesta Komárno, no ustráchaný žiak sa za roky štúdia na priemyslovke postupne vyprofiloval na odvážneho mladého muža - mesto som opustil plný plánov a nádejí. Dodnes spomínam na nami "spáchané" fígle, na slobodný a šťastný študentský život, na priateľov, ktorých som mal možnosť spoznať. Okrem mojich kamarátov zohrali počas týchto štyroch rokov dôležitú rolu aj moji učitelia a vychovávatelia na internáte. V srdci nosím spomienky na milé pani kuchárky, pani upratovačky a vždy s radosťou spomínam na dlhé rozhovory s pani vrátničkami. Zakaždým, keď prechádzam Komárnom, mi pri pohľade na priemyslovku začne srdce biť silnejšie a na tvári sa mi objaví úsmev, pociťujem radosť z množstva krásnych spomienok, ktoré som mal možnosť zažiť na škole.
6. Prečo bolo dobré byť priemyslovákom?
Podľa môjho názoru sa nikto nestal, ani sa nestane priemyslovákom zo dňa na deň, ale priemyslovákom sa stáva postupne. A keď si sa už raz priemyslovákom stal, zostaneš ním po zvyšok svojho života. Ako som už spomenul, verím, že byť priemyslovákom je životný štýl, ktorého hlavnými charakteristikami sú logické myslenie, vytrvalosť, inžiniersky prístup k problémom a rešpekt voči druhým. Prečo teda bolo dobré byť priemyslovákom? Hlavne preto, lebo som si dokázal osvojiť tento životný štýl. Na druhej strane preto, lebo som mohol získať výborné teoretické základy a odborné vedomosti. Takto vyzbrojený som mohol ľahko a smelo pochodovať na kľukatej ceste za svojimi úspechmi. A v neposlednom rade preto, lebo na veľkých rodinných stretnutiach už aj ja dokážem prispieť do studnice nostalgických priemyslováckych spomienok.
7. Komu ďalšiemu by ste postúpili vyššie uvedené otázky?
Chcel by som požiadať o zodpovedanie položených otázok Ing. Lászlóa Sátora, PhD., ktorý pôsobí na jednom ústave Slovenskej akadémie vied a dosahuje vynikajúce výsledky vo vedeckej oblasti.