1. Prosím, predstavte sa niekoľkými vetami!
Volám sa Koloman Antal, maturoval som na priemyslovke v roku 1958, potom som pokračoval v štúdiu na Vysokej škole technickej v Prahe (ČVUT), kde som v roku 1963 získal diplom v odbore strojárstvo. Moje prvé zamestnanie bolo na Morave, odkiaľ som sa po malej „zákrute“ dostal späť do Komárna, do lodeníc. Mladšia generácia to možno nevie, ale vtedajší systém neumožňoval úplne slobodne si vybrať prácu. Absolventov „umiestňovali“ tam, kde bola potrebná kvalifikovaná pracovná sila, tak som sa dostal na Moravu, odkiaľ si ma moji kolegovia z lodeníc „vypýtali“. V lodeniciach som pracoval ako projektant na oddelení vývoja palubných zariadení. Neskôr som bol vymenovaný a pracoval ďalej ako výrobný riaditeľ. Z lodeníc som išiel do dôchodku v polovici rokov 2000.
2. Ako ste vo vzťahu s priemyslovkou a aké posolstvo ste dostali od školy?
Keď som bol žiakom posledného ročníka na základnej škole, musel som sa rozhodnúť, kam ísť ďalej. Zoznámil som sa s chlapcom zo susednej dediny, ktorý študoval na priemyslovke, veľa som sa s ním rozprával a rozhodol som sa, že si podám prihlášku na školu aj ja. Zobrali ma! Boli sme veľká trieda (44 žiakov), no od začiatku sme držali spolu. Škola mi poskytla veľmi dobré posolstvo z hľadiska správania i odborných poznatkov.
3. Kto bol Vaším obľúbeným učiteľom? Prečo?
Všetci moji učitelia boli priateľskí a nápomocní. Chcel by som predsa len vyzdvihnúť dvoch mojich učiteľov, pána doktora Jozefa Kanyicsku a môjho triedneho učiteľa, pána Róberta Nagya. Boli mojimi vzormi aj v mojich poškolských rokoch, pre ich správanie a čestnosť.
4. Ktorý bol Váš obľúbený predmet?
Odborné predmety patrili medzi moje obľúbené.
5. Aká je Vaša najmilšia spomienka súvisiaca s priemyslovkou?
Počas štyroch rokov, ako som už povedal, sme boli veľmi dobrý, súdržný kolektív. Počas tejto doby sme vyviedli mnoho študentských fígľov, jeden si pamätám dodnes. V našej triede bolo miestne kúrenie (kachľami), niekto zapchal rúru komína kachle a dym sa valil do triedy, takže sme hodinu nemali. Stalo sa to niekoľkokrát, no vinník bol vždy neznámy a, samozrejme, nikto nič nevedel...
6. Prečo bolo dobré byť priemyslovákom?
Pre mňa preto, lebo som patril do spoločenstva, v ktorom som prežil štyri krásne roky. Keď sa pozriem späť na dobu strávenú na priemyslovke, môžem povedať, že moje vtedajšie rozhodnutie bolo správne. Ďakujem svojim učiteľom za všetky vedomosti a skúsenosti, ktoré nám dali. Prajem škole, mojej bývalej škole, veľa úspechov v tom, aby mala vždy oddaných, nadšených, dobrých učiteľov a dobrých žiakov.
7. Komu ďalšiemu by ste postúpili vyššie uvedené otázky?
Chcel by som požiadať Tibora Nagya, môjho milého bývalého kolegu z lodeníc, aby zodpovedal položené otázky.