1. Prosím, predstavte sa niekoľkými vetami!

Volám sa László Sátor, v roku 2006 som maturoval na priemyslovke v odbore elektrotechnika. Potom som pokračoval v štúdiu na Strojníckej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, najskôr v odbore mechatronika. Neskôr som sa začal venovať aplikovanej mechanike. Po úspešnom ukončení inžinierskeho štúdia moja cesta viedla do Ústavu stavebníctva a architektúry Slovenskej akadémie vied, kde som pôsobil ako doktorand a neskôr ako výskumný inžinier. V roku 2015 som ako doktorand získal uznanie za moje výskumné úspechy - stal som sa jednou zo študentských osobností Slovenska. Mojou hlavnou oblasťou výskumu v rámci aplikovanej mechaniky je pokročilé počítačové štrukturálne modelovanie tzv. „inteligentných“ materiálov a s nimi súvisiace simulácie.

2. V akom vzťahu ste boli s priemyslovkou a čo Vám naša škola dala?

V poslednom ročníku základnej školy som si pomerne ľahko vybral priemyslovku za svoju budúcu strednú školu. Dostať sa na ňu nebola vôbec ľahká úloha, ale kvalita vzdelávania a pozitívne skúsenosti známych priemyslovákov ma presvedčili, že aj ja si tam nájdem svoje miesto. Aké posolstvo mi škola poskytla? Naučila ma mať výdrž, chuť "bojovať" v živote, ale som jej takisto vďačný aj za znalosti z oblasti informatiky a programovania.

3. Kto bol Vaším obľúbeným učiteľom? Prečo?

I keď mám pekné spomienky na viacerých svojich bývalých učiteľov, mojím najobľúbenejším učiteľom bol jednoznačne môj triedny profesor, pán László Borka. Myslím si, že keby sme sa opýtali kohokoľvek z mojej bývalej triedy, odpoveď by bola rovnaká. Naša trieda ani zďaleka nebola "ľahký prípad", no napriek tomu sa nás pán profesor vždy, za každej situácie zastal. Odborná zdatnosť a zrozumiteľný odborný výklad vo veľkej miere prispeli k vysokej obľúbenosti pána učiteľa. Bol pre nás veľkým „UČITEĽOM“, ktorý o elektronike nielen rozprával, ale jej aj dôkladne rozumel.

4. Ktorý bol Váš obľúbený predmet?

Informatika, maďarský jazyk a literatúra. Viem, že je to zvláštne spojenie, ale i napriek môjmu technickému zameraniu som dodnes knihomoľom, bol som ním aj počas svojich priemyslováckych rokov. Vedela to aj moja vtedajšia pani učiteľka, pani Katarína Tóthová. Pamätám si, že na maturitách som okrem vytiahnutej témy dostal otázky z ďalších troch tém, lebo bola presvedčená, že ich budem vedieť tiež. Informatika je dodnes organickou súčasťou môjho života, ktorá ma "sprevádza" od čias štúdií na priemyslovke.​​​​​​​

5. Aká je Vaša najmilšia spomienka súvisiaca s priemyslovkou?

No na túto otázku nie je ľahké dať odpoveď, pretože spomienok mám naozaj veľa. Niektoré z nich sú verejné, ale sú aj také, ktoré by som si radšej nechal pre seba. Možno jedna z najznámejších je príhoda, keď sme hrali s kamarátmi karty - "faraóna" na internáte. Zrazu si k nám prisadol aj jeden pán vychovávateľ a začal hrať s nami. Akurát by vyhral hru, keď som pred neho vyložil tri sedmičky s poznámkou: „Nech sa páči, môžete ťahať, koľko sa Vám len bude chcieť!"... Asi týždeň sme kvôli tomuto zbierali odpadky okolo internátu, ale určite to stálo za to...​​​​​​​

6. Prečo bolo dobré byť priemyslovákom?

Dôvodov je viac. Možno hlavne preto, že mi škola dala počiatočný impulz, aby som v živote prosperoval. Pripravila ma nielen na zdolávanie výziev po odbornej stránke, ale poskytla mi dostatočnú oporu a naučila ma samostatnosti, vďaka čomu človek úspešne zvláda aj prípadné úskalia, ktoré život občas prináša.