1. Prosím, predstavte sa niekoľkými vetami!
Narodil som sa v obci Klížska Nemá v roku 1948. Na podnet mojej pani triednej učiteľky, pani profesorky Margity Szépovej, a ďalších mojich učiteľov som si podal prihlášku na Slovenskú vysokú školu technickú v Bratislave (terajšiu STU). Môj plán nevyšiel, pretože som bol prijatý bez prijímacích skúšok, a v roku 1972 som ukončil Strojnícku fakultu s vyznamenaním. Tu som obhájil aj svoju vedeckú kandidátsku prácu v odbore chemické stroje a zariadenia (v roku 1978). Potom ma oslovil akademik pán Puchner, či by som nechcel u neho pôsobiť ako odborný asistent na katedre pružnosti a pevnosti (podľa jeho slov som bol vraj "nakazený" matematikou). S radosťou som prijal jeho ponuku. Tu som bol vymenovaný za docenta v odbore mechanika pevných, pružných telies a kvapalných médií, neskôr som sa habilitoval aj v odbore aplikovaná mechanika, v roku 2010 som bol vymenovaný za profesora. V rokoch 1997 až 2006 som bol vedúcim Katedry pružnosti a pevnosti a od roku 2006 zástupcom vedúceho Ústavu aplikovanej mechaniky a mechatroniky. Mali sme vynikajúce vzťahy s niekoľkými zahraničnými a maďarskými univerzitami (Budapešť, Miskolc, Pécs). Ako ocenenie mojej práce mi v roku 2014 János Áder, prezident Maďarskej republiky, udelil vyznamenanie Maďarský rad za zásluhy.
Moje vedecké pôsobenie bolo zamerané na teóriu pevnosti vrátane tepelného napätia, ale zaoberal som sa aj počítačovými simuláciami rôznych mechanických výrobných procesov, ako aj seizmickou analýzou tlakových nádob a oceľových konštrukcií. Veľkým potešením bolo, keď moje výsledky mohli nájsť uplatnenie aj v priemysle, napr. v oblastiach mechaniky a životnosti zariadení v spoločnosti Slovnaft-MOL, v atómovej elektrárni Jaslovské Bohunice a tranzitných plynových vedení. Univerzita mi poskytla vynikajúce teoretické vzdelanie, ale k riešeniu horeuvedených úloh v prevažnej miere prispeli prakticko-odborné znalosti získané na priemyslovke.
2. V akom vzťahu ste boli s priemyslovkou čo Vám naša škola dala?
Môj vzťah s priemyslovkou bol vždy vynikajúci a pestrý. Ako čerstvý absolvent vysokej školy som učil na večernej detašovanej škole priemyslovky v Šamoríne až do doby jej zániku. Dlhé roky som chodil do Komárna a pôsobil ako predseda maturitných komisií, bol som vedúcim doktorských dizertačných prác troch absolventov priemyslovky. Posolstvo som dostal a dostávam neustále, keď mám možnosť, vždy sa zastavím na priemyslovke, hoci len na pár minút, nabiť sa optimizmom, energiou a motiváciou ísť ďalej.
3. Kto bol Vaším obľúbeným učiteľom? Prečo?
Otázka je ťažká, rozmýšľal som nad tým už veľakrát od obdobia maturít. V skutočnosti celý učiteľský zbor pozostával z vysoko kvalifikovaných, odborne i morálne vynikajúcich osobností, ktorí boli nároční predovšetkým na seba, na svoju vlastnú prácu a tieto hodnoty nám dokázali majstrovsky odovzdať ďalej.
Ak mám niekoho predsa len vyzdvihnúť, je to pán profesor Jozef Kanyicska. Vďaka nemu som si matematiku veľmi obľúbil.
4. Ktorý bol Váš obľúbený predmet?
V prvom rade telesná výchova, ďalej matematika a fyzika. Na tieto hodiny som sa pripravovať nemusel.
5. Aká je Vaša najmilšia spomienka súvisiaca s priemyslovkou?
Jedna z dievčenských tried gymnázia nás raz (na naše naliehanie) pozvala na čaj o piatej. Potom sme chceli chodiť na čaj o piatej každý týždeň až do maturít. A moja menej obľúbená spomienka je, že vtedajšie nevrlé vedenie gymnázia to povoľovalo iba dvakrát do roka.
6. Prečo bolo dobré byť priemyslovákom?
Myslím, že spúšťačom, ako som uviedol vyššie, bol výborný učiteľský zbor, ktorý by som mohol prirovnať k píšťalám organu. Hrali „symfóniu“ čisto a s vysokým emocionálnym vplyvom na žiakov.
7. Komu ďalšiemu by ste postúpili vyššie uvedené otázky?
Odporúčam pána RNDr. Jánosa Bogdánya. Aj keď pána Bogdánya osobne nepoznám, dopočul som sa, že ako podnikateľ dosiahol mimoriadne úspechy v informatike, v tejto veľmi dôležitej vednej disciplíne. Bol by som preto veľmi rád, keby pán Bogdány hovoril o svojej kariére i o spomienkach z čias svojich štúdií na priemyslovke.