1. Prosím, predstavte sa niekoľkými vetami!
Volám sa János Bogdány. Na priemyslovku (1968-1972) som prišiel z Tvrdošoviec. Vyštudoval som Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor vedecká matematika. Po absolvovaní základnej vojenskej služby som sa vrátil do Komárna, kde som do roku 1996 pracoval v Slovenských lodeniciach ako programátor - analytik - projektant informačných systémov - vedúci oddelenia. Neskôr som riadil poradenskú firmu z oblasti informatiky, spoločnosť INFORMA a.s. v Komárne, až do môjho odchodu do dôchodku.
2. V akom vzťahu ste boli s priemyslovkou, čo Vám naša škola dala?
Na priemyslovku som sa prihlásil na návrh mojich rodičov a učiteľov základnej školy. Priemyslovka mala už vtedy také renomé, že samotné prijatie na ňu bolo veľkým uznaním pre mladého žiaka.
Od pána profesora Ing. Lászlóa Szkukáleka sme dostali celoživotné posolstvo. Jeho slová spred 50 rokov, ktoré zazneli na jednej z prvých triednických hodín, dokážem odcitovať aj dnes: „Pracujte vždy poctivo. Možno si Vaše úsilie chvíľu nebudú vážiť, ale život nepominie bez toho, aby si nevšimli a neocenili Vašu čestnú prácu.“ Počas rokov môjho aktívneho pôsobenia mi táto rada vždy pomohla v mojej práci.
3. Kto bol Vaším obľúbeným učiteľom? Prečo?
Vážil som si a mal som rád každého môjho učiteľa. Ak treba niekoho vyzdvihnúť, sú to moji dvaja triedni učitelia:
Ing. László Szkukalek - pre jeho odborné znalosti, maximalizmus a dôslednosť.
Dr. Magdaléna Kovács (teta Magdi) bola druhou mamou triedy. Vždy chcela každému pomôcť, bola láskavá, veselá a empatická. Jej rady a povzbudenia mi pomohli pri výbere správnej fakulty na univerzite.
4. Ktorý bol Váš obľúbený predmet?
Matematika - obľúbil som si ju vďaka môjmu učiteľovi zo základnej školy, pánovi Lajosovi Hegyimu. Na priemyslovke sme mali matematiku iba v prvých dvoch ročníkoch, ale i tento krátky čas stačil na to, aby pán profesor Béla Luka naďalej zvyšoval môj záujem o jej význam v mnohých oblastiach života.
5. Aká je Vaša najmilšia spomienka súvisiaca s priemyslovkou?
Stužková - spoločne sme sa tešili (rodičia, učitelia a žiaci) z dosiahnutých výsledkov a zabávali sa. Podotýkam, že naša trieda hradila podstatnú časť výdavkov spojených so stužkovým plesom zo sobotňajších brigád.
6. Prečo bolo dobré byť priemyslovákom?
Mali sme výborných učiteľov, ktorí nás považovali za rovnocenných partnerov. Naša trieda bola takou spoločnosťou, kde sme sa vzájomne tešili z úspechu druhého, pomáhali sme každému, kto to potreboval. 4 roky strávené na priemyslovke mali značný vplyv aj na moje budúce rozhodnutia. Srdce ma ťahalo späť do Komárna, aby som v tomto meste pracoval a žil.
7. Komu ďalšiemu by ste postúpili vyššie uvedené otázky?
Chcel by som vyzvať pána Ing. Kálmána Antala, bývalého výrobného riaditeľa vtedajších komárňanských lodeníc, aby odpovedal na otázky. Verím, že technická kariéra, odborná profesionalita a angažovanosť pána Antala môžu byť právom príkladom aj pre súčasných priemyslovákov. Mám aj ďalšieho kandidáta, novinára Jánosa Kokesa, môjho bývalého spolužiaka z priemyslovky. Svojou prácou dokázal, že vytrvalosť a pevná vôľa sú cestou na realizovanie aj odvážnych snov, ako aj to, že priemyslovka nevychováva iba vynikajúcich odborníkov, ale poskytuje cenné vedomosti svojim žiakom aj z humánnych predmetov.