1. Prosím, predstavte sa niekoľkými vetami!

Narodil som sa v roku 1950 v Komárne, tu som ukončil aj základnú školu v budove terajšieho Gymnázia Hansa Selyeho. Po absolvovaní priemyslovky a vojenskej služby som sa stal zamestnancom komárňanských lodeníc. Počas tých viac ako 40 rokov v závode som prešiel každým stupienkom kariérneho rebríčka. Svoje pôsobenie som začal ako inštalatér potrubia. Od roku 1973 som pracoval ako technik, neskôr ako majster, vedúci dielne, vedúci riadenia výroby a vedúci oddelenia. Napokon som sa stal riaditeľom výroby a v tejto pozícii som zotrval až do svojho odchodu do dôchodku. Medzičasom som sa oženil, moja manželka je tiež bývalá priemyslováčka, dokonca sme boli spolužiaci. Naše obidve - už dospelé dcéry úspešne ukončili vysokoškolské štúdium, mladšia tiež chodila na priemyslovku, staršia absolvovala gymnázium.

2. Ako ste vo vzťahu s priemyslovkou a aké posolstvo ste dostali od školy?

Ohľadom zamestnávania mladých absolventov priemyslovky sa vytvoril dlhotrvajúci vzťah medzi lodenicami a školou. V závode sme žiakom poskytovali možnosť praxe v rôznych odvetviach. Následne sme im ponúkli aj prácu a venovali sme osobitnú pozornosť ich začleneniu, kariérnemu rastu, nakoľko sme si boli vedomí ich dobrých odborných základov. Chrbticu lodeníc tvorili priemyslováci. To, že niekto bol priemyslovákom, znamenalo garanciu odborných a technických poznatkov, na ktorých sa dalo ďalej budovať.

3. Kto bol Vaším obľúbeným učiteľom? Prečo?

Z učiteľov technických predmetov by som rád spomenul pánov učiteľov Alfréda Pálinkása a Józsefa Kanyicsku, ďalej pani učiteľku Magdalénu Kovácsovú v oblasti humanitných vied a v neposlednom rade pána učiteľa telesnej výchovy, Jána Töröka. Celý pedagogický zbor nám poskytoval užitočné praktické rady, odborné a technické znalosti a vybavil nás celoživotnými vedomosťami.

4. Ktorý bol Váš obľúbený predmet?

Moje obľúbené predmety boli technické kreslenie a telesná výchova – táto najmä kvôli kolektívnym loptovým hrám a osobnosti pána učiteľa Töröka, ktorý sa stal neskôr aj mojím dobrým kamarátom.​​​​​​​

5. Aká je Vaša najmilšia spomienka súvisiaca s priemyslovkou?

Veľmi rád spomínam na spoločné brigády, športové podujatia, spoločne prežité študentské roky. Tieto zážitky si pravidelne pripomíname na maturitných stretnutiach, ale nachádzame aj iné príležitosti na príjemné rozhovory, a dokonca aj na spoločnú prácu. Pred niekoľkými mesiacmi sme spoločne zrekonštruovali stanicu parného čerpadla v Patinciach – väčšina našej triedy sa opäť spojila a využijúc všetky naše spoločné vedomosti a sily sme vdýchli nový život do starej konštrukcie.​​​​​​​

6. Prečo bolo dobré byť priemyslovákom?

Vďaka dobrému kolektívu, kvalite pedagogického zboru, fantastickým spolužiakom, inšpiratívnej atmosfére, toto všetko prispelo k tomu, že sa z našej triedy stalo veľmi súdržné spojenectvo.​​​​​​​

7. Komu ďalšiemu by ste postúpili vyššie uvedené otázky?

Chcel by som poprosiť pána Jozefa Paála, nášho bývalého predsedu triedy, aby zodpovedal uvedené otázky. Jožo je mimoriadne pestrá a kreatívna osoba, kvôli svojej práci precestoval polovicu sveta od Blízkeho východu, cez Európu až po Brazíliu. Svoju profesionálnu kariéru začal  v strojárskych závodoch v Tlmačoch, a využijúc svoje odborné znalosti a získané skúsenosti dosiahol úspechy aj v zahraničí.