1. Prosím, predstavte sa niekoľkými vetami!
Volám sa Béla Szabó. Narodil som sa v Komárne. Po skončení základnej školy som sa prihlásil na komárňanskú priemyslovku, na vtedajšiu Strojnícku priemyselnú školu. Po jej skončení som pokračoval v štúdiu na Vysokej škole technickej v Brne, kde som získal diplom v odbore strojárstvo. Po vysokej škole som pracoval v komárňanských lodeniciach ako finančný referent, neskôr som sa vrátil na priemyslovku ako učiteľ, kde som pôsobil 20 rokov. Potom som bol počas troch období viceprimátorom nášho mesta. Učiť som neprestal, pôsobil som aj ako externý pedagóg na komárňanskom detašovanom pracovisku Materiálovotechnologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity so sídlom v Trnave.
2. V akom vzťahu ste boli s priemyslovkou a čo Vám naša škola dala?
Na otázku môžem odpovedať dvoma spôsobmi, aj ako bývalý žiak, aj ako bývalý učiteľ. Bolo dobré tu byť študentom. Vďaka mojim učiteľom som získal veľmi dobré základy, nielen z technických predmetov, ale aj z oblasti humanitných vied. Technické znalosti, ktoré som tu získal, som mohol využiť na všetkých svojich pracoviskách a vo všetkých oblastiach svojho života. Priemyslovka do nás vštepila špeciálne zmýšľanie. Ako učiteľ som na škole pôsobil od septembra 1983. Spočiatku to bolo veľmi zvláštne, pretože moji vtedajší učitelia mi hneď ponúkli tykanie, a odrazu sa stali mojimi kolegami. Môžem povedať, že mi boli veľmi nápomocní. V priemyslovke prišli počas týchto rokov mnohé výzvy, odohrali sa pozitívne aj negatívne udalosti. Na základe rozhodnutia vedenia školy bol od školského roku 1992/93 zavedený odbor technické a informatické služby v strojárstve. Bola to veľká výzva. Bolo potrebné vybudovať okruh odborných predmetov patriacich do tohto nového odboru. Našťastie, vďaka spoločnej práci vedenia a mojich bývalých kolegov sa to podarilo, o čom svedčí aj fakt, že tento odbor beží aj v súčasnosti. Od školského roku 1994/95 sme zaviedli predmet Aplikovaná ekonómia (Junior Achievement), ktorý umožňuje žiakom vstúpiť do sveta skutočného podnikania. Program som viedol až do školského roku 2002/2003, v ktorom naši žiaci dosiahli veľké úspechy, obsadzovali prvé miesta aj v celoslovenských kolách. Výsledky, ktoré dosiahli, mi vždy poskytli pozitívny náboj do ďalšieho obdobia.
3. Na ktorý z ročníkov, na ktorú z tried najradšej spomínate?
Ako triedny učiteľ som mal 5 tried, z toho 3 som viedol štyri roky. Mal som aj dve triedy s nadstavbovým dvojročným štúdiom, po ktorého ukončení žiaci získali na priemyslovke maturitu v odbore. Bol som triednym učiteľom ešte v jednej triede, v ktorej sa pôvodný kolega funkcie triednictva z nejakého dôvodu vzdal. Túto triedu som "zdedil" vo štvrtom ročníku a musel som ich "priviesť" k maturitným skúškam. Mám veľa pozitívnych zážitkov s každou triedou prameniacich z výletov, obdobia odbornej praxe, z lyžiarskeho výcviku - ťažko by sa vyberala jediná príhoda. V každom žiakovi sa nachádzajú pozitíva, u niektorých sa, samozrejme, prejavovali výraznejšie, tých si človek lepšie pamätá.
4. Aké predmety ste vyučovali?
Učil som najmä ekonomické predmety. Všeobecnú ekonómiu, účtovníctvo, marketing, aplikovanú ekonómiu, ekonomickú geografiu. Bol som vedúcim predmetovej komisie ekonomických predmetov.
5. Aká je Vaša najmilšia spomienka súvisiaca s Priemyslovkou?
Najlepšie a zapamätateľné zážitky sa rodia na výletoch a lyžiarskych výcvikoch. Tu človek spozná svojich žiakov lepšie ako v škole. Tých spomienok je naozaj veľa a spomíname na ne hlavne počas maturitných stretnutí. K jednému takémuto príbehu sa veľmi často vraciame. Keď som bol so svojimi študentmi v maďarskej obci Enying, pracovali sme v miestnom družstve, vykonávali sme dosť ťažkú prácu, pod horúcim slnkom sme odstraňovali „neúrodné“ pšeničné steblá vo všetkých radoch na poli. Poobede však prišlo osvieženie a odviezli nás na kúpalisko pri Balatóne, neďaleko Siófoku. Počas kúpania si jeden z mojich študentov porezal nohu a musel som sa s ním vrátiť do nemocnice v Siófoku stopom, aby mu dali nohu do poriadku. Našťastie, napokon všetko dobre dopadlo...
6. Prečo bolo dobré byť učiteľom na Priemyslovke?
Človek má pocit, že medzi študentmi zostáva večne mladý. Umožňuje to vlastne školská atmosféra, ktorá sa nedá porovnať s inými pracoviskami. Ovplyvňuje spôsob myslenia, spôsob vedenia života človeka.
7. Komu ďalšiemu by ste postúpili vyššie uvedené otázky?
Môjmu dobrému kamarátovi a bývalému kolegovi, Lajosovi Ibolyovi, ktorý pôsobil na škole ako učiteľ telesnej výchovy. Okrem nadobudnutia technických zručností a humánnych poznatkov zohráva v živote žiakov veľmi dôležitú úlohu aj pohyb, ten bol doménou môjho kamaráta Lajosa.