1. Prosím, predstavte sa niekoľkými vetami!
Ako absolvent slovenského Gymnázia v Komárne som neskôr študoval na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave. Dlhé roky som pôsobil v elektrotechnickom priemysle ako výskumný pracovník a neskôr, ešte za socializmu, v zahraničnom obchode. Služobne som precestoval celú Európu, Blízky východ, Rusko a Ameriku. Krátky čas som pôsobil aj v potravinárskom priemysle.
Z prvého manželstva mám dve dcéry a z druhého dcérku a syna, aj oni študovali na našej priemyslovke.
2. V akom vzťahu ste boli s priemyslovkou a čo Vám naša škola dala?
Po ukončení SVŠT som ako podnikový štipendista nastúpil do podniku Elektrosvit Nové Zámky. Tu som pracoval ako výskumný inžinier v oblasti svetelnej techniky a neskôr ako zahraničný obchodník.
Z rodinných dôvodov (opatrovanie rodičov) som sa vrátil domov do Komárna. Následne som si hľadal
zamestnanie a na podnet manželov Hrabovských (bývalých učiteľov priemyslovky) som sa prihlásil do priemyslovky.
Jazykovo som bol zdatný a učil som priemyslovákov v slovenskom aj v maďarskom jazyku. Dobre ovládam slovom i písmom nemecký, anglický a ruský jazyk, ešte z času môjho pôsobenia v zahraničnom obchode. Na požiadavku vedenia školy som pre potrebu výučby absolvoval DPŠ. Mojou prvotnou snahou bolo odovzdať študentom skúsenosti z praxe. K tomuto som dostal maximálnu podporu z vedenia školy, a to cez osobu riaditeľa Ing. Vettera a jeho zástupcov.
Vyučovať nebolo pre mňa zo začiatku ľahké, ale veľmi mi pomohli kolegovia z elektrotechnického odboru.
3. Na ktorý z ročníkov, na ktorú z tried najradšej spomínate?
V podstate mám dobré spomienky na študentov a, samozrejme, v každej triede sa našlo niekoľko expertov, ktorí trošku skomplikovali výučbu, ale nakoniec sa to vždy utriaslo. Dodnes mám pri náhodných stretnutiach s týmito študentmi veľmi dobré skúsenosti. Na niektorých sa pamätám aj po mene, u niektorých stačí predstavenie sa a hneď ho viem patrične zaradiť do mojej databázy. Aj v súčasnosti sa rád porozprávam a podebatujem s bývalými študentmi.
4. Aké predmety ste vyučovali?
Učil som elektrotechnické predmety, a to elektrotechniku teóriu i cvičenia, elektroniku teóriu i cvičenia, grafické systémy, alternatívne zdroje energie a prax. Pri výučbe som, samozrejme, hojne využíval bohaté skúsenosti z praxe.
5. Aká je Vaša najmilšia spomienka súvisiaca s Priemyslovkou?
Popri pravidelnej výučbe som sa dvakrát týždenne v poobedňajších hodinách venoval školskej krúžkovej činnosti. Viedol som odborný krúžok Solar-Wind. Študenti pod mojím vedením projektovali a realizovali modelárske výrobky z tejto oblasti. Samozrejme, každý rok sme sa prihlasovali do nasledovných súťaží na Slovensku: Open Day v ZSE, tvorivosť študentov pod ENEL Slovakia, Play Energy. V roku 2013 zaznamenala naša priemyslovka v súťaži Play Energy veľký úspech.
S projektom Piezo - ležatý policajt sa súťažný tím pod mojím vedením stal víťazom na Slovensku. Následne nás slovenská porota ocenila účasťou na celosvetovom stretnutí víťazov v Ríme, kde boli prezentované víťazné projekty zo Severnej a Južnej Ameriky, z Európy a z Blízkeho východu. Mal som tú česť zúčastniť sa v máji 2013 tohto stretnutia v Ríme so 4 študentmi priemyslovky, hlavným riešiteľom úlohy bol Gábor Kovács z vtedajšej II.G, ďalší členovia tímu boli Tóth Szilárd z III.K, Máté Krajczár z III.F a Tomáš Varga z II.G. Všetci žiaci tvorili základ krúžku Solar-Wind. Ocenenie sme prevzali z rúk prezidenta spoločnosti ENEL, Fulvia Contiho. Zároveň nám zablahoželal i náš veľvyslanec v Ríme, pán Fiala. Stretnutie prebehlo v duchu veľkolepej mediálnej šou s množstvom interaktívnych hier s hodnotnými cenami pre jej víťazov. Pre našich žiakov to bol nezabudnuteľný zážitok, mali jedinečnú príležitosť zúčastniť sa takéhoto medzinárodného stretnutia a užiť si týždňový pobyt v Ríme. Naši žiaci ako priemyslováci mali možnosť získať obrovskú motiváciu do budúcnosti v riešení podobných projektov v téme alternatívnych zdrojov energie. Touto cestou, aj po dlhých rokoch, by som sa chcel poďakovať našim horeuvedeným žiakom (ktorí sú v súčasnosti určite úspešnými mladými mužmi) za vzornú reprezentáciu našej priemyslovky.
6. Prečo bolo dobré byť učiteľom na Priemyslovke?
Počas môjho pôsobenia na priemyslovke som sa stretol s vynikajúcimi kolegami, ktorí vedeli aj poradiť, aj pomôcť. Vedenie školy pracovalo humánne a vytváralo vynikajúce prostredie pre spoločnú prácu učiteľov a žiakov. Priemyslovka mala aj veľmi dobré vybavenie a technické zázemie s kvalitnými učebňami.
7. Komu ďalšiemu by ste postúpili vyššie uvedené otázky?
Vzhľadom na to, že v mojej praxi som veľa rokov pracoval vo sfére obchodu, a hlavne zahraničného, tak mi bolo potešením vidieť na priemyslovke výučbu zameranú na technické a informatické služby v strojárstve. V tejto súvislosti spomeniem aj skutočnosť, že moja dcérka Emilia vyštudovala na priemyslovke odbor TIS. Samozrejme, motivoval som ju k tomu aj ja.