1. Prosím, predstavte sa niekoľkými vetami!

Volám sa Štefan Langschadl. Narodil som sa v Komárne. Vyštudoval som maďarské Gymnázium v ​​Komárne, kde dnes vediem občianske združenie s názvom Kruh priateľov a absolventov. V roku 1976 som s vyznamenaním ukončil štúdium na Strojníckej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave (dnes Slovenská technická univerzita). Po skončení vysokej školy som sa dostal do Komárňanských lodeníc, kde som pracoval ako vývojový inžinier a neskôr ako vedúci oddelenia vývoja a výroby. Vždy som sa zaujímal o dianie v mojom rodnom meste, preto som v rokoch 1983 až 1987, na pozvanie vtedajšieho vedenia mesta, pôsobil ako vedúci odboru na Mestskom úrade v Komárne. Po tomto období opäť nasledovala činnosť vo výrobnom sektore, bol som hlavným inžinierom v priemyselnom družstve Stavba, zodpovedal som za návrh, vývoj a prípravu výroby produktov. Krátky čas som pracoval aj ako podnikateľ.

2. V akom vzťahu ste boli s priemyslovkou?

Pracoval som v lodeniciach, keď som sa dva roky po ukončení štúdia dozvedel, že priemyselná škola hľadá učiteľa so strojárskym diplomom do večernej školy pracujúcich. Cítil som, že je to úloha pre mňa. Prihlásil som sa a v septembri roku 1978 som sa stal externým učiteľom školy. Moje hodiny súviseli s prípravou na maturitné skúšky, takže výsledky mojej práce bolo ľahké merať. Vzájomná spokojnosť medzi priemyslovkou a mojou osobou položila základy môjho dlhodobého vzťahu s priemyslovkou na desaťročia. Po zániku večernej školy pracujúcich som pokračoval ako externý učiteľ na dennom štúdiu. Od roku 1990 až do doby svojho odchodu do dôchodku som (s krátkym návratom do lodeníc) pracoval takmer 20 rokov v priemyslovke ako učiteľ na plný úväzok. S radosťou si spomínam na svojich vynikajúcich kolegov učiteľov. Mám pocit, že svojou osobnosťou a príkladným správaním zohrali v mojom živote rozhodujúcu úlohu.

3. Ktorá bola tá trieda, na ktorú si rád spomínate? Prečo?

Bol som ešte začínajúci učiteľ na dennom štúdiu, keď som bol poverený úlohami hneď v maturitnej triede. Už sa blížil koniec školského roka, keď mi bývalá triedna učiteľka odovzdala svoju triedu, na rozlúčkovej slávnosti som už bol prítomný ja ako náhradný triedny učiteľ, a následne som viedol triedu aj k maturitným skúškam. Samozrejme, veľmi rád spomínam na svoju prvú 4.D strojársku triedu, ktorá úspešne maturovala v roku 1995. Som hrdý na to, že z mojich bývalých žiakov sa stali nielen úspešní, ale aj spokojní, vyrovnaní ľudia.​​​​​​​

4. Aké predmety ste vyučovali?

Vyučoval som najmä teoretické a čiastočne aj praktické predmety strojárskeho odboru: technické kreslenie, mechaniku, stavbu strojov a súvisiace výpočty, ako aj počítačové kreslenie a CNC programovanie. Vo svojej pedagogickej práci som sa snažil presadiť profesionalitou, precíznosťou, osobným prístupom. Bolo pre mňa veľkým potešením, ak som v tomto našiel partnerov vo svojich žiakoch.​​​​​​​

5. Aká je Vaša najmilšia spomienka súvisiaca s priemyslovkou?

Za tie dlhé roky som zažil veľa príhod so svojimi študentmi, dúfam, že aj oni si uchovávajú naše spoločné spomienky. Zvláštne spomienky predstavuje množstvo dobrých výsledkov, úspešné absolvovanie maturitných skúšok a vrcholové výsledky žiakov v súťažiach strojárskeho odboru. Pripisujem to predovšetkým vytrvalosti a pracovitosti mojich žiakov. Mojou úlohou bolo položiť dobré základy, podporiť ich učenie a udržať ich motiváciu. K tomuto sa viaže jedna moja milá spomienka. Naši žiaci sú už roky pravidelnými účastníkmi okresného kola súťaže s názvom Zenit v strojárstve. Do súťaže sme sa, samozrejme, prihlásili aj v školskom roku 2017/18. Vynikajúci úspech, prvé miesto v celoštátnom kole súťaže, dosiahol žiak vtedajšej IV.C triedy, Péter Ozsvald, riešením úloh zo strojárskej technológie a výpočtových úloh zo strojárskej konštrukcie.

6. Prečo bolo dobré byť učiteľom na priemyslovke?

Priemyslovka mi poskytla možnosť vyskúšať sa nielen ako učiteľ odborných predmetov, ale aj v iných oblastiach. Počas svojho života som súťažne hrával basketbal a futbal. Šport, cvičenie a zdravý životný štýl sa stali veľmi dôležitou súčasťou môjho života. Keď som prišiel do priemyslovky, chcel som na škole zúročiť skúsenosti získané z mojej basketbalovej minulosti. Zo začínajúceho tímu zloženého zo žiakov s dobrými schopnosťami som vytvoril športový záujmový útvar. Bez skromnosti môžem povedať, že za môjho vedenia sa začala séria úspechov, ktorá dosiahla vyvrcholenie v 90-tych rokoch. Z množstva talentovaných žiakov vynikal (nielen svojou postavou) aj István Gergely, ktorý neskôr jednoznačne dokázal svoje nadanie aj ako dvojnásobný olympijský víťaz vo vodnom póle.