1. Prosím, predstavte sa niekoľkými vetami!
Volám sa Helena Nyersová, narodila som sa v Chotíne, do ZŠ som chodila do susednej dediny Marcelová, po jej skončení som pokračovala na Gymnáziu v Hurbanove. Po maturite som študovala na PF v Nitre odbor Slovenský jazyk a Občianska náuka a na FF UK v Trnave. Žijem v Komárne, som vydatá, mám dve dcéry a tri vnúčatá. Dnes som už na dôchodku, užívam si aktívne aj túto fázu života, rada cestujem, veľa čítam, venujem sa rodine a svojim záľubám.
2. Ako ste boli/ste vo vzťahu s Priemyslovkou a aké posolstvo ste dostali od školy?
S Priemyslovkou mám kontakt od roku 1980, nastúpila som ako vychovávateľka, ale po 4 mesiacoch som prešla učiť na školu a to hneď študentov v maturitnom ročníku. Na škole som pôsobila 35 rokov, z toho 20 rokov ako učiteľka slovenského jazyka a literatúry a 15 rokov ako zástupkyňa riaditeľa školy. Celý môj aktívny život bol spätý s učiteľským povolaním a s touto školou, ktorú som milovala. Bol to môj celoživotný sen a vrúcne prianie raz byť súčasťou Priemyslovky v Komárne. Splnilo sa mi to a bola som veľmi šťastná. Toto miesto pre mňa znamenalo druhý domov, “duch miesta” - genius loci mi doslova učaroval. Tú pozitívnu energiu musí cítiť každý, kto sem príde pracovať alebo študovať.
Aj dnes so záujmom sledujem dianie na škole, jej úspechy a teším sa z toho ako napreduje.
3. Na ktorú z tried najradšej spomínate?
Na ktorú z tried si najradšej spomínam? Ťažká to otázka, pretože všetkých mojich päť tried som mala rada. To je niečo podobné, ako keď matka má povedať, ktoré zo svojich 5 detí má najradšej. Všetky triedy boli iné, veľmi rada spomínam na všetky, ale asi tá prvá vám utkvie najviac, je to niečo ako prvá láska v živote človeka, na tú sa nikdy nezabúda. Bola som mladá, neskúsená ako triedna učiteľka a oni mi dali riadne zabrať, veľa som sa od nich naučila, bola to dobrá škola. Pravidelne každých 5 rokov sa stretávame, dodnes mám s nimi veľmi dobrý vzťah.
4. Ktoré predmety ste vyučovali?
Môj obľúbený predmet vždy bola slovenčina, nebolo ľahké na odbornej škole učiť slovenský jazyk a hlavne literatúru, pretože študenti na tejto škole majú bližší vzťah k odborným a prírodovedným predmetom. Nikdy som sa však nesťažovala, trochu ťažšie to bolo s čítaním literárnych diel, ale vždy sme našli riešenie, pochopili, že to budú potrebovať k maturitám a k všeobecnej inteligencii.
5. Aká je Vaša najmilšia spomienka súvisiaca s Priemyslovkou?
S Priemyslovkou sa mi spája nesmierne veľa milých spomienok, jedna z nich patrí do obdobia, kedy sme na škole mali ešte aj večerné triedy. Bola to zmiešaná trieda slovenských a vietnamských študentov, bolo s nimi veľa zábavy, veľa práce, ale úspešne sme sa dostali až k maturitám. Nezabudnuteľným zážitkom bol pre celú komisiu príhovor, poďakovanie vietnamských študentov za možnosť študovať v našej krajine a hlavne v našej škole. Nechýbali ani slzy dojatia.
6. Prečo je dobré byť priemyslovákom?
Je to moderná, dnešným požiadavkám technicky dobre vybavená vzdelávacia inštitúcia so schopným vedením, dobrými pedagógmi a s množstvom šikovných študentov, ktorí šíria jej dobré meno.
7. Komu ďalšiemu by ste postúpili vyššie uvedené otázky a prečo?
Rada by som oslovila svoju bývalú kolegyňu Katarínu Sáfiovú, s ktorou sme takmer v rovnakom čase začínali na škole učiť, preto nás viaže množstvo nezabudnuteľných spoločných spomienok.