1. Prosím, predstavte sa niekoľkými vetami!

Volám sa Katarína Sáfiová. Učiteľkou PRIEMYSLOVKY som bola od roku 1982, od skončenia svojich univerzitných štúdií. Vyučovala som ruštinu, neskôr, po zmene režimu, nemčinu. Na škole som pôsobila až do svojho odchodu do dôchodku. Možno to bude znieť prekvapujúco, ale táto škola bola jediným (prvým a posledným) zamestnaním. Za roky môjho pôsobenia na priemyslovke som vyučovala nespočítateľné množstvo žiakov. V posledných rokoch som zastávala aj pozíciu výchovného poradcu školy.

2. V akom vzťahu ste boli s priemyslovkou, čo Vám naša škola dala?

Ako začínajúcej učiteľke mi prišlo veľmi zvláštne, že v inštitúcii učilo len zopár kolegov v mojom veku, ale za tie roky som sa veľmi veľa naučila od ostatných 50-60 skúsených kolegýň a kolegov. Zvláštny a zároveň zaujímavý bol proces, keď som sa odrazu ocitla medzi najstaršími učiteľkami v kolektíve. Mladší kolegovia sa na mňa často obrátili s prosbou o radu v konkrétnych pedagogických otázkach. Máme dodnes trvajúce veľmi dobré vzťahy nielen s mojimi bývalými kolegami, ale aj s mnohými študentmi, ktorých som na škole učila.

3. Ktorá bola tá trieda, na ktorú si rada spomínate? Prečo?

Hoci mi každý žiak prirástol k srdcu, tak ako všetci, aj pedagóg má, môže mať svojho "obľúbenca". Je tomu tak preto, lebo každá trieda je jedinečnou, neopakovateľným zázrakom. Rada spomínam na dobrých, šikovných žiakov, ako aj na tých, ktorí radi zlostili svojich učiteľov.​​​​​​​

4. Aké predmety ste vyučovali?

Ako som už spomínala, som učiteľkou ruštiny a nemčiny, ale nevyučovala som iba tieto predmety. Ako lingvistka som sa aktívne podieľala (v rokoch 1990 až 2015) na organizovaní a preklade viacerých medzinárodných projektov, pôsobila som aj ako tlmočníčka medzi žiakmi a učiteľmi. Nebola to pre mňa iba profesionálna výzva: veľa som sa naučila aj od svojich zahraničných kolegov, aj čo sa týka postojov, vnímania života.

5. Aká je Vaša najmilšia spomienka súvisiaca s priemyslovkou?

Medzi moje obľúbené spomienky patrí práca triednej učiteľky, organizovanie maturitných plesov, rozlúčkových slávností, triednych výletov, ale takisto aj dobre vykonaná maturitná skúška, kedy som mohla byť hrdá na vedomosti svojich žiakov. Zahraničné cesty organizované v spolupráci s mojimi bývalými kolegami, rozhovory, odborné konzultácie s nimi ma často vracajú späť do ríše spomienok.​​​​​​​

6. Prečo bolo dobré byť učiteľom na priemyslovke?

Počas mojej kariéry inštitúciu viedlo viacero riaditeľov. Všetci vytvorili fantastické podmienky pre učiteľov aj študentov, kde sa človek mohol cítiť len dobre, za predpokladu, že svoju prácu vykonával zodpovedne. Som rada, že som mohla byť členom tejto veľkej rodiny, spoločnosti priemyslovákov.​​​​​​​

7. Komu ďalšiemu by ste postúpili vyššie uvedené otázky?

S pochodňou spomienok nech kráča ďalej tá moja kolegyňa, s ktorou sme to "ťahali spolu" od roku 1983 do roku 2018, od 1986 v spoločnej kancelárii. Viaceré konzultácie, pedagogické debaty a odborné diskusie formovali naše osobnosti a spojili nás do priateľstva: je ňou pani učiteľka Klára Rechtorisová.