1. Prosím, predstavte sa niekoľkými vetami!
Vysokoškolské vzdelanie som ukončil na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1976 som sa kvalifikoval ako futbalový tréner a v roku 1981 som sa stal trénerom 1. triedy. Medzitým som si rozširoval svoje poznatky absolvovaním doplnkového pedagogického štúdia, takže som získal aj kvalifikáciu učiteľa. Svoje znalosti z trénovania stolného tenisu 2. triedy som sa snažil zúročiť aj počas rokov môjho pedagogického pôsobenia na škole.
2. V akom vzťahu ste boli s priemyslovkou a čo Vám naša škola dala?
Od roku 1978 do roku 2016, až do odchodu do dôchodku, som učil na Strednej priemyselnej škole v Komárne. Svojich žiakov som sa snažil vychovávať v duchu lásky k športu. Mnohí z nich posilnili povesť našej školy vynikajúcimi športovými výsledkami a úspechmi: skončili na prvých priečkach vo veľkých futbalových súťažiach i v gymnastike, tak na okresnej, ako na celoštátnej úrovni. Podarilo sa mi prebudiť vo svojich žiakoch aj lásku k stolnému tenisu, naši priemyslováci neraz skončili po krajských súťažiach v prvej trojke aj v celoštátnom meradle. Už 40 rokov vediem družstvá „A“ a „B“ stolného tenisu na strednej priemyselnej škole, kde dodnes aktívne hrávam. Mám veľkú radosť z toho, že môžem hrať spolu so svojimi bývalými žiakmi.
3. Ktorá bola tá trieda, na ktorú si rád spomínate? Prečo?
Je ťažké si vybrať, pretože počas mojich 38 rokov na škole sa k mnohým študentom viažu pekné spomienky. Učil som v mnohých triedach, ale možno by som vyzdvihol triedu 4.E, ktorá skončila v roku 1997. Týchto žiakov som učil od prvého ročníka, mohol som preto sledovať ich dráhu a vývoj na škole. Mali ukážkový prístup k telesnej výchove, charakterizovala ich pevná vôľa a odhodlanosť. Zúčastnili sa takmer všetkých športových súťaží organizovaných školou, stal sa z nich veľmi súdržný kolektív.
4. Aké predmety ste vyučovali?
Učil som telesnú výchovu a brannú výchovu.
5. Aká je Vaša najmilšia spomienka súvisiaca s Priemyslovkou?
Rád spomínam na lyžiarske sústredenia. Žiaci tam zažili veľa príhod, získali veľa zážitkov, a keďže tento druh aktivity bol oveľa menej formálny ako vyučovacie hodiny, tu sa dalo skutočne spoznať každého z nich. Medzi moje príjemné spomienky patria aj rôzne športové súťaže, kde som mohol byť hrdý na vynikajúce výsledky svojich žiakov.
6. Prečo bolo dobré byť učiteľom na Priemyslovke?
Mám za sebou bohaté roky plné udalostí, na ktoré si rád spomínam aj počas mojich dôchodkových rokov. Každoročné organizovanie a vedenie rôznych školských turnajov, nadšený prístup žiakov, objavovanie nových talentov, skvelé športové výsledky, to všetko bolo zdrojom radosti. Predovšetkým by som chcel vyzdvihnúť to veľké množstvo lásky a priazne, ktoré som počas školského roka od svojich žiakov dostal – je to potešujúce a nezabudnuteľné.
7. Komu ďalšiemu by ste postúpili vyššie uvedené otázky?
Chcel by som osloviť môjho bývalého kolegu, milého priateľa, pána učiteľa Štefana Langschadla, ktorý pôsobil na priemyslovke ako inžinier-učiteľ. Je zároveň aj skutočným športovcom, ak bolo potrebné, zastával aj funkciu trénera basketbalového mužstva našej školy, ktoré pod jeho vedením dosahovalo veľmi pekné výsledky.