Jubilejný školský rok 2021/2022 |
---|
Správy, udalosti, podujatia |
Virtuálne Dni Otvorených Dverí |
|
|
Automatická regulácia intenzity LED svetla pomocou Arduina | Konfigurácia smerovačov Mikrotik |
|
|
LED lampa napájaná z USB portu s osciloskopickým zobrazením priebehov | Činnosť BCD počítadla v simulačnom prostredí Tina |
|
|
Individuálna a tímová práca na krúžkoch programovania v jazyku C, Python | Výroba dosky plošných spojov a elektronického obvodu digitálneho časovača |
|
|
Robotické vozidlo sledujúce stopu | Križovatka ovládaná programovateľným automatom PLC |
|
|
Meranie a testovanie integrovaného obvodu pomocou softvéru vyvinutého žiakmi školy | Ukážka montáže elektrickej inštalácie |
Som vývojár. Na dennej báze používam slová ako: rozhranie, trieda, inštancia, tabuľka, primárny alebo cudzí kľúč... Nie, klamem, my hovoríme: interface, class, instance, table, primary or foreign key, keďže pracujem pre medzinárodnú firmu v Bratislave. Sem-tam sa ocitnú aj slová ako: Ergebniss, Anforderung, Entwicklung, alebo Wartung, totižto ma platí rakúsky klient. Momentálne sedím pred počítačom doma, čo občas znamená, že úlohy sa riešia aj v neštandardných časoch, ako napr. medzi 21:00 a 01:30, lebo projekt treba dokončiť na čas.
Gymnázium ma nelákalo, hoci som mal na to, ale elektrotechnika a informatika mi voňali viac. Pochádzam z Levíc, aj tu máme priemyslovku, no mojím kritériom bolo učiť sa v materinskom jazyku: po maďarsky.
Už som to naznačil, že som bol z tých lepších žiakov a na konci základnej školy mi odporúčali pokračovať ďalej na gympli. Napriek tomu som sa rozhodol, že budem pokračovať radšej v šľapajach môjho bratranca. Ten vyštudoval elektrotechniku na priemyslovke v Košiciach a získal titul na BME v Budapešti. Jeho životný štýl ma už ako 13-14 ročného fascinoval, hlavne keď mi poslal ukážky každodennej Ameriky cez jeho blog, keď tam pracoval. Neviem, ako by som dopadol, keby som si vybral nejaké gymnázium, ale to iste viem, že tie 4 roky stáli za to.
Otec skončil strojárstvo na priemyslovke v Košiciach, tým pádom sa veľmi radoval z mojej voľby a mama... tá sa poddala.
Odpoveď na otázku začnem s klišé: najkrajšie 4 roky mojej mladosti. Prišiel som zo známeho (základná škola, rodičia, mesto, kde som vyrastal) do úplne neznámeho prostredia. Musel som si zvyknúť na cudzie tváre, na dav, na nových profesorov, na premiestňovanie sa medzi hodinami, na intrák, na spolubývajúcich, na vychovávateľov, na intrákovské jedlo, na povinné štúdium, na týždenné cestovanie, na vreckové, na... no, dobre, už to stačí :) Aj vďaka týmto novým výzvam som sa stal človekom, ktorý sa vie rýchlo adaptovať, hľadá riešenie, buduje medziľudské vzťahy.
Na základnej škole sme mali zhruba 30 hodín týždenne a učilo nás asi 12 učiteľov, ktorí sa vystriedali v našej triede. Na strednej nám pribudli hodiny a boli ročníky, kedy sme mali 38-42 hodín týždenne, ktoré učilo viac ako 20 profesorov za rok. Na začiatku som nevedel ani mená svojich spolužiakov, nie to ešte profesorov. Čas mi pomohol, naučil som sa a zvykli sme si na seba. Ako sa to už stáva so spomienkami: tie zlé pominú a tie krásne sa ešte viac prefarbia. Spomínam si školu a učiteľov v dobrom, hoci si myslím, že z matiky som si zaslúžil jednotku namiesto tej dvojky.
Mne najviac vyhovoval tretí. Ak by sa dalo, tak by som tam zostal až doteraz. Už sme boli dosť starí, aby nás neprovokovali tie vyššie ročníky, učitelia nás poznali, mali sme povesť (aj dobrú aj zlú), na druhej strane sme sa nemuseli trápiť s takými vecami ako maturita.
Chcel som, aby sa svet zastavil tam a vtedy, aby sme sa nikdy neoddialili od seba, aby sme boli navždy spolu, keďže sme boli veľmi dobrý tím, hlavne tí z intráku. Bol to pre mňa taký malý šok, znovu ďalší koniec a nový začiatok niečoho neznámeho. Maturity za mnou, z izby som sa vysťahoval. Na duši prázdnota, kde ale slabo svieti nádej niečo nového.
Som pyšný priemyslovák a hrdo sa k tejto škole hlásim. Stáva sa, že sa stretnem s ľuďmi, ktorí taktiež absolvovali túto školu. V tom momente si sadneme na vlak nostalgie a porozprávame sa o časoch, ktoré sme tam prežili, vymieňame si zážitky, kto koho mal triedneho, čo ho najviac zaujímalo a kde to dotiahol doteraz. Je to výnimočný pocit patriť do nejakého spoločenstva.
❞ S radosťou spomínam na priateľský a starostlivý prístup môjho odborného učiteľa, ktorý nám pútavo a prakticky vedel vysvetliť učebnú látku. Vždy som sa tešil na jeho hodiny elektroniky, rád som chodil k nemu na krúžok, kde sme vyrábali zosilňovače, časovače, reklamné svetlá či vysielačku. Inšpiroval ma vo vzdelávaní sa. Aj preto som sa prihlásil na Fakultu elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, kde som úspešne vyštudoval odbor Robotika a pracujem v ňom dodnes ako inžinier v spoločnosti ABB Slovakia. Chodím do automobiliek, kde programujem a nastavujem roboty, aby kvalitne zvárali plechy podvozkov áut, rovnomerne striekali farbu na karosériu. Práca ma baví a som veľmi spokojný, že som sa dal práve na túto technickú dráhu. ❝
❞ Štúdium na priemyslovke bolo jedným z najkrajších období môjho života. Obohatil som sa o neskutočne široké spektrum vedomostí, tak v oblasti informatiky, elektrotechniky, a automatizácie, ako aj v základoch strojníctva a ekonómie. Odborné predmety boli veľmi zaujímavé, čo odzrkadľovali aj naše úspechy na rôznych súťažiach. Navyše, vyučovanie sa dopĺňalo o rôzne workshopy, kde známe firmy predstavili 3D modelovanie, nové zdroje energie, a prednášalo sa aj v angličtine. Naši pedagógovia neboli iba vynikajúcimi učiteľmi, ale i odborníkmi z praxe, ktorí nám okrem teoretických vedomostí odovzdávali aj svoje praktické skúsenosti. Nepovažovali nás za žiakov, ale za budúcich kolegov, a mohli sme sa s nimi porozprávať aj mimo vyučovacích hodín hoci aj o súkromných záležitostiach života. Ani na internáte, ani na škole nechýbala výchova, ale samozrejme bola aj zábava, na tieto chvíle dodnes spomínam. S istotou tvrdím, že moja alma mater dokáže každému poskytnúť pevné základy, na ktorých možno bezpečne stavať nielen počas vyššieho vzdelávania, ale aj v pracovnom a súkromnom živote. Ja osobne som veľa čerpal zo získaných vedomostí a skúseností v priebehu inžinierskeho a doktorandského štúdia na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ako aj počas môjho štvorročného výskumného pôsobenia na Švédskej Chalmers technickej univerzite. Zručnosti, ktoré mi stredná škola poskytla, využívam i v súčasnosti ako špecialista u Vodohospodárskej výstavby v Gabčíkove, na jednom z najväčších vodných diel Slovenska, a ďalej ich odovzdávam ako akademik a výskumník na fakulte STU. ❝
❞ Od malička ma zaujímali hračky a predmety, ktoré sa točili a hýbali, často som ich rozobral, aby som sa do nich mohol pozrieť, ako fungujú. Ako žiak na základnej škole som už pomáhal svojmu otcovi v autoservise. Hľadali sme vhodnú školu, kde by som sa mohol ďalej vzdelávať v elektrotechnike. Prihlásil som sa na SPŠ v Komárne, kde sme sa veľa naučili o motoroch, svetlách, riadení, automatizácii, toto všetko nájdeme aj v dnešných moderných autách. Učitelia z priemyslovky boli veľmi starostliví, odporučili mi pokračovať na vysokej škole. V Bratislave som ukončil moderný odbor Aplikovaná mechatronika a elektromobilita, kde som vedel všetky poznatky zo strednej i svoje praktické skúsenosti spoločne zúročiť. Po vysokej škole som si našiel zamestnanie v automobilke Jaguar Land Rover v Nitre. Mám veľmi pekné spomienky na svoje študentské časy. ❝
❞ Štúdium na Strednej priemyselnej škole v Komárne mi poskytlo bohatý teoretický základ a praktické skúsenosti. Z vedomostí, ktoré som nadobudol na tejto škole v odbore Elektrotechnika, som mal možnosť mnohokrát čerpať aj počas štúdií na univerzite, ale aj neskôr pri plnení pracovných povinností. Dnes sa venujem počítačovým sieťam, ktoré ma zaujali na krúžku na strednej škole, v rámci ktorého bola možnosť získať aj celosvetovo uznávaný CISCO certifikát. Bol to jeden z mnohých zaujímavých krúžkov, ktoré ma posunuli vopred a preto patrí veľká vďaka našim profesorom, ktorí nám pomohli neustále odborne rásť. S radosťou spomínam aj na pekné chvíle na školskom internáte, kde sme zažili mnoho zážitkov so spolubývajúcimi, s ktorými sme sa časom stali kamarátmi. Na vyplnenie voľného času po výučbe sme sa vždy mohli spoľahnúť na našich vychovávateľov, ktorí nám zabezpečili pestrý a bohatý zábavný program. Koho aspoň trošku zaujíma technika, nemusí pátrať ďalej, našiel si školu, ktorú hľadal. ❝
|
|
|
Po skončení našej školy si nájdeš uplatnenie v každej oblasti elektrotechniky, automatizácie priemyslu výroby, robotiky, programovania či umelej inteligencie. Ako absolvent/absolventka v perspektívnom odbore Elektrotechnika, ktorý sa dynamicky rozvíja, môžeš pracovať aj ako správca počítačových sietí, konfigurátor počítačov, technický či IT poradca. O všetky tieto dobre platené profesie je neustále rastúci záujem. Kvalitne Ťa pripravíme na získanie prezentačných zručností aj v cudzom jazyku, čo budeš môcť zúžitkovať na prijímacích pohovoroch do firiem a na vysoké školy na Slovensku aj v zahraničí. Denný vyučovací čas na škole je stanovený tak, aby sa zachoval dostatočný priestor aj na Tvoje voľnočasové aktivity, záujmy, koníčky a záľuby. Môžeš sa zapojiť do odborných krúžkov, spoločenských a voľnočasových programov, ako aj do zaujímavých súťaží, ktoré stoja k Tebe najbližšie.
Petőfiho 2, Komárno 945 50
Tel.: +421 35 7731 439
Fax: +421 35 7731 493
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.